S novým rokom sa vždy spája množstvo očakávaní. Každý človek má kladný vzťah k novým veciam. Keď je niečo nové, vyzerá to pekne, čisto, hovoríme, že niečo vonia novotou. Zároveň v nás nové veci vzbudzujú otázky, ako budeme s nimi spokojní, ako dlho nám vydržia slúžiť. Rovnako je to aj s novým rokom. Je to niečo ako nový začiatok. Zvlášť ak ten uplynulý rok nebol príliš vydarený, tak sa s nádejou pozeráme na ten nový a dúfame, že bude pre nás rokom šťastnejším, veselším a úspešnejším. Mnoho ľudí si preto dáva na nový rok mnohé predsavzatia, chcú od nového roka začať znovu vo veciach, ktoré im predchádzajúci rok nevyšli.

Aká je však ďalšia realita? Predsavzatia prestanú existovať po pár týždňoch. Dni, týždne a mesiace letia a ani si nestačíme uvedomiť, že nový rok už prestal byť novým, že už pol roka je za nami. A nič moc sa oproti minulému roku nezmenilo. Stále vidíme okolo seba nespravodlivosť, stále sa stretávame s tým, že ľudia dostávajú ťažké choroby. Proste svet pokračuje ďalej tým smerom ako pred tým.

Čo to znamená? Znamená to, že nestačí mať nový rok, ale potrebujeme toho vymeniť za nové oveľa viac. Na to, aby sa v spoločnosti udiala radikálna zmena, potrebujeme hlavne nový postoj k morálke a ku kresťanským zásadám. Na Slovensku žije viac ako 80% kresťanov. To je obrovská väčšina. Dovolím si ale tvrdiť, že ak by tu žilo 80% kresťanov, tak by to tu vyzeralo úplne inak. Spomeniem len základné princípy morálky nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, nepovieš krivého svedectva, nepožiadaš (vlastne je to „nebudeš závidieť“), cti svojho otca a svoju matku. To som len spomenul posledných 6 prikázaní, ktoré sa týkajú medziľudských vzťahov. A úprimne, keď si večer pustíme správy, tak nevidíme a nepočujeme nič iné, len ako sa prekračujú tieto základné pravidlá morálky.

To, čo naozaj potrebujeme, je prosiť spolu s kráľom Dávidom: „Stvor mi srdce čisté, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ (Ž 51,12 SEkP) To čo dnes potrebujeme, je radikálna zmena nášho vnútra, nášho charakteru, našich postojov a rebríčkov hodnôt. Každý musíme začať sami u seba. Dávid prosil Boha, aby mu stvoril (urobil nové) čisté srdce a obnovil pevného ducha. To znamená, že sa nedokážeme zmeniť sami, vlastným pričinením, ale potrebujeme zásah zvonku, Boží zásah. Dávid si ale uvedomoval svoj vlastný stav a potrebu Božieho zásahu.

Keď sa pozeráme na okolitý svet, a zdá sa nám zlý, skazený a plný nespravodlivosti, potom si uvedomíme, že tento svet potrebuje zmenu. Náš svet je ale tvorený ľuďmi, takže ak chceme lepší svet, potrebujeme lepších ľudí. A keďže sám som človek, tak predovšetkým ja potrebujem zmenu. Ako by som chcel zmeniť druhých ľudí alebo dokonca svet, ak vo mne zmena neprebehne. Preto mojim prianím pre mňa, ale aj pre všetkých do nasledujúceho roka 2013 je, aby sme každý deň volali k Bohu spolu s Dávidom.

Pavel Moudrý

„Stvor mi srdce čisté, Bože, obnov vo mne pevného ducha!“ (Ž 51,12 SEkP)