Nezabudnime, čo sme sa v núdzi naučili.

Možno sa každý z nás počas núdzového stavu niečo nové naučil.

U mnohých to bolo najskôr ovládanie rôznych aplikácií pre internetové videokonferencie, ale určite
pribudol aj celý rad ďalších skúseností, ktoré by nás bez prežitia tohto zvláštneho obdobia asi minuli.
Aj pre Adventistickú službu ľuďom so špeciálnymi potrebami znamenali uplynulé mesiace získavanie
nových poznatkov a hľadanie nových ciest. Zistili sme, že i v cirkvi platí ono známe „keď
sa chce, všetko ide.“ Ešte pred niekoľkými týždňami sme napríklad netušili, koľko našich zborov
dokáže solídne zaistiť internetový prenos bohoslužby tlmočenej do znakového jazyka nepočujúcich.
Nevedeli sme tiež, že nemusí byť vôbec zložité ani nákladné stretnúť sa na efektívnej porade
s koordinátormi tejto služby nielen v rámci našej divízie, ale ani v rámci celosvetovej cirkvi – a že je
možné dokonca usporiadať veľmi rýchlo i európsky online videokongres nepočujúcich adventistov
(mal by prebehnúť na konci mája). Skoro sa zdá, že v porovnaní s akciami vyžadujúcimi osobný
kontakt (ktoré samozrejme majú tiež svoju nezastupiteľnú úlohu) sa dá mnohé zvládať podstatne
lacnejšie, a pritom i veľmi kreatívnym a zaujímavým spôsobom.
Nežijeme v ilúziách a dá sa očakávať, že po uvoľnení obmedzujúcich opatrení skončia postupne
i všetky „výhody“, ktoré prinášala súčasná situácia. Napríklad nepočujúci, ktorí si mohli celý
rad posledných sobôt užívať luxus kvalitne tlmočených prenosov na YouTube, sa už teraz trocha
obávajú návratu k (pre nich) ťažšie zrozumiteľným obvyklým zborovým bohoslužbám – a úplne
sa hrozia prechodného obdobia, keď už nebude online tlmočenie bohoslužieb zaisťované a súčasne
budú v zboroch musieť ešte všetci účastníci nosiť rúška (takže odpozorovanie bude nemožné
a zrozumiteľnosť bude ešte ťažšia ako obvykle). Možno začneme v dohľadnom čase znova cestovať
(asi ešte nákladnejšie ako pred touto krízou) a vytratí sa aj naša novonadobudnutá schopnosť
organizovať, koordinovať a zaisťovať jednotlivé aktivity, udalosti a služby rýchlo, pružne a lacno.
Nemali by sme však zabudnúť všetko, čo sme sa naučili. Nielen preto, že podobné núdzové obdobia
sa môžu v budúcnosti opakovať, ale i preto, že aspoň niektoré novozískané zručnosti môžu
v cirkvi naďalej prinášať veľké požehnanie.
Možno stojí za to spomenúť ešte jeden nezanedbateľný prínos koronavírusového obdobia.
V podstate všetci si vyskúšali životnú chvíľku plnú výrazných obmedzení. Nebol to klasický hendikep,
lebo obmedzenia platili pre celú spoločnosť, nikto nebol významne znevýhodňovaný oproti
ostatným. Prakticky všetci sme tak mali príležitosť vcítiť sa do situácie tých, ktorých potreby a ambície
nemôžu byť bezo zvyšku naplnené, pretože tomu bránia isté bariéry, ktoré nie je vôbec ľahké
alebo ani možné prekonať. A presne to každodenne prežíva väčšina ľudí so špeciálnymi potrebami
– nie však iba počas niekoľkých týždňov či mesiacov, ale trvalo a podstatne závažnejším spôsobom.
Dostali sme teda malú lekciu empatie – predovšetkým na tú by sme zrejme nemali zabúdať
(pokiaľ sme si všakže z tejto lekcie to podstatné naozaj odniesli).
Pripomíname, že informácie o Adventistickej službe ľuďom so špeciálnymi potrebami a nepočujúcim
v našej únii môžete stále nájsť na webových stránkach bezbarier.casd.cz a neslysici.casd.cz.

Josef Slowík, koordinátor Adventistickej služby ľuďom so špeciálnymi potrebami v ČSU CASD