VERTE BOHU

Br. kazateľ z Peru

Dňa 18. 12. nás navštívil br. Juan z Peru. Prihovoril sa textom 4. Mojžišovej 14,11: „Hospodin povedal Mojžišovi: Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal?“

Keď sme v modlitebni, sme na výnimočnom mieste. Na diplomatickej pôde. Cirkevný zbor, to je detašované pracovisko Božej rodiny, nebeskej vlasti.

V 4. Moj 14,11 sa Boh pýta: „Dokedy?“ Pretože Izraelci neverili, že naozaj môžu zaujať zasľúbenú krajiny. My máme nádej, že raz zaujmeme nebeskú vlasť. Verme Bohu! Je to paradox, že v modlitebni znie výzva: Verme Bohu. No naozaj Bohu dôverujeme? Do akej miery mu veríme? „Dokedy?“  – Boh položil túto otázku Izraelitom! Božiemu ľudu.

4. Moj 13,2: Mojžiš vysiela vyzvedačov. Vrátili sa niekedy na jar, pretože v. 21 hovorí, že bol čas prvého hrozna. Zvedovia informujú o priebehu svojej cesty a jej výsledky podávajú v hlásení vo v. 24.28. Hovoria, že zem preteká mliekom a medom. Mlieko a med sú prejavy hojnosti. Správa vyzvedačov bola plná vzrušenia.

A 5. Mojžišova hovorí, že pod správnosť správy sa podpísalo všetkých 12 pokolení Izraelových.

Vznikol však problém: 4. Moj 13, 30.31.32. „Hovorili im: „Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody! Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli. V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania. Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi a zvolal: „Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!“ Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: „Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu veď je silnejší ako my.“ Dvanásť vyzvedačov sa rozdelilo na 2 a 10. Boli to kniežatá pokolení. Vedúci zborov, ktorí mali poznanie. Nemôžeme si zakladať a lpieť na minulosti, na znalostiach, ktoré sme mali kedysi. Biblia hovorí: „Kto si myslí, že stojí, nech dáva pozor, aby nepadol.“ Dôverujme Ježišovi, prežívajme denne čas v jeho prítomnosti. Aký čas trávime pri Ježišových nohách? Koľkokrát denne sa modlíme?

10 vyzvedačov si myslelo, že cieľom Božieho slova je zmiasť národ. Zrazu boli plní strachu. Vyslali medzi ľud nepravdivú správu (v. 33.34) Oni nemali dostatočný vzťah s Bohom – a to sa odrazilo na ich postoji. Mali strach.

Nepriateľ zamiešal pravdu s klamstvom. Zem vraj pohlcuje obyvateľov. To videli? Nie! To bola ich predstava, motivovaná strachom.

V Božích očiach sme veľmi veľkí. No keď sa od neho oddelíme, vidíme sa iba ako malý hmyz, ako kobylka – tak sa videli tí desiati vyzvedači. A tak môžeme dopadnúť aj my, hoci sme veriaci už mnoho rokov.

14. kapitola hovorí, že celá obec sa pozdvihla proti Mojžišovi a Áronovi a reptali: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte…“ Verili by sme tým desiatim, keby sme boli na mieste izraelskej obce? Svet sa snaží pohltiť tých, ktorí veria. No naše víťazstvo je isté.

Jeremiáš 32,41: „Radosť z nich budem mať, keď im budem preukazovať dobro; zasadím ich verne v tejto krajine, celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“ Boh k nám prichádza s radosťou v srdci. „Hľa, ja ich pozbieram zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozhádzal vo svojom hneve, vo svojom zápale a veľkej prchkosti; privediem ich späť na toto miesto a usadím ich v bezpečnosti.“ (Jeremiáš 32,37)

5. Moj 28,2: „Na teba sa znesú a k teba dostihnú všetky tieto požehnania, ak budeš počúvať jeho príkazy.“

Kto dostihne koho? Ten, kto za niekým beží a prenasleduje ho. Za vami sa ženie požehnanie. No vy pred ním bežíte a nezastavíte… aby vás mohli zasľúbenia Božie dohoniť…

Zastavte sa a prijmite zasľúbenie. Proste. Prijmete oveľa viac. Božie sľuby sú úžasné. Zastavte sa! Príďte k Ježišovým nohám a on vám poradí aj v najmenšom detaile. „Prečo mi neveríte?“ Nech tie slová Boh nepovie vám. Nech povie: „Ako dobre, že ste mi uverili.“

Verte Bohu!