Veriaci ľudia sa v priebehu dejín spásy hlásili viac či menej vedome k podvojnému občianstvu. Boli plne na svete, ale vierou žili v istote, že svoje občianstvo majú s Pánom v nebesiach. Táto dvojdimenzionálna existencia nedovoľuje uprednostňovať pozemské záujmy na úkor večných hodnôt a podobne bráni upínať sa k budúcemu svetu do tej miery, aby veriaci zabudli na súčasné povinnosti a zodpovednosti.

Keď na sklonku minulého a na začiatku tohto storočia prichádzali v rámci svojej európskej misie prví adventistickí evanjelisti a kazatelia z Nemecka a Rakúska aj na naše územie, v mestách a obciach s tradičnou zbožnosťou ustálených cirkví ich príliš nevítali. Prvé zbory Cirkvi adventistov s. d. na území Slovenska vznikli v Bratislave a v Košiciach, odkiaľ sa postupne rozšírili do viacerých slovenských miest.

Podľa misijného programu Cirkvi adventistov s. d. prišla adventná zvesť aj do Trenčína a jeho okolia. Túto oblasť navštevovali v rokoch 1932 a 1933 kolportéri Š. Bielčik a J. Hrevuš z Dvorca-Osady pri Bánovciach nad Bebravou. Okrem nepríjemných zážitkov mali aj dobré skúsenosti s ľuďmi, ktorí túžili poznať zvesť Biblie  a hlbšie preniknúť do prorockého odkazu pre prítomný čas. Otvorené dvere a vľúdne prijatie našli u rodiny Adamcovcov a v dome známeho trenčianskeho pekára Andreja Messerschmidta.

V skupine týchto, ako aj ďalších priateľov obvykle slúžil výkladom Biblie kazateľ Ján Gajan (1900 – 1970) z Nového mesta nad Váhom. V priebehu rokov 1934 – 1936 sa títo záujemci poučili o zásadách učenia a života Cirkvi adventistov s. d. a na znamenie, že uverili v spásnu moc Kristovej smrti a v jeho vzkriesenie sa dali pokrstiť.

29. júna 1936 sa za prítomnosti kazateľa J. Schora rozhodlo vytvoriť pre veriacich z Vaďoviec, Piešťan a Trenčína samostatný zbor. Toto rozhodnutie potvrdila 22. augusta 1936 celoštátna konferencia v Brne. Trenčiansky zbor sa týmto stal plnoprávnym článkom celosvetovo organizovanej Cirkvi adventistov s. d.

Členovia trenčianskeho zboru sa spočiatku schádzali na sobotné bohoslužby v príbytku rodiny Ličkovcov a Messerschmidtovcov. Neskôr si Messerschmidtovci prenajali z vlastných prostriedkov Pri lesíku byt, z ktorého dve miestnosti slúžili na bohoslužobné zhromaždenia a ďalšie obýval kazateľ s rodinou.
Ako prvý kazateľ v Trenčíne pracoval Ján Gajan a v rokoch 1935 – 1940 Jozef Štrba. Do konca vojny tu ilegálne pôsobil kazateľ Ján Sobotka (1940 – 1945). Po oslobodení prišiel do Trenčína kazateľ Pavol Styk, ktorý tu pracoval do roku 1948.

V roku 1946 mal trenčiansky zbor 59 členov. O rok neskôr zakúpili členovia dom na Ulici slobody (terajšia Ulica 1. mája), kde sa schádzali k bohoslužbám až do zákazu činnosti Cirkvi adventistov s. d. v roku 1952. V roku 1948 prišiel do Trenčína pôsobiť kazateľ Gašpar Lovaš a po ňom v roku 1951 kazateľ Ján Lichý.

Rok 1952 je v dejinách Cirkvi adventistov s. d. v Čechách a na Slovensku z ľudského hľadiska najtemnejším rokom. Činnosť tejto cirkvi vtedajšia štátna moc zastavila a jej movitý a nemovitý majetok bez náhrady skonfiškovala. Väčšina kazateľov a laických pracovníkov bola odsúdená na nútené práce a do väzenia. Modlitebňa trenčianskeho zboru pri tejto príležitosti prešla do vlastníctva mesta Trenčín.

Po štyroch rokoch života cirkvi v ilegalite (1952 – 1956) bola jej činnmosť v obmedzenom rozsahu znova povolená. Vtedy prišiel do Trenčína kazateľ Ján Kaba, ktorý tu pôsobil do roku 1961. Po ňom nastúpil kazateľ Michal Hroboň (1961 – 1962) a po ňom Teofil Nechuta (1963 – 1972).

V roku 1968 Okresný národný výbor v Trenčíne povolil cirkvi zakúpiť pozemok a vydal súhlas na stavbu novej modlitebne na Hornom Šianci 17. V roku 1972 bola nová budova trenčianskeho zboru odovzdaná do užívania.

V ďalších rokoch tu ako kazateľ pôsobil Vladimír Kohút (1972 – 1977), po ňom kazateľ Ruben Žurek (1977 – 1980), Pavol Horňák (1980 – 1984), Daniel Komora (1984 – 1990), Juraj Chovan (1990 – 1992), Jozef Kopilec (1992 – 1999), Samuel Ondrušek (1999 – 2003) , Ján Muráň (2003-2012) , Jozef Kučera (2012 – 2017) V celom povojnovom období okrem spomínaných kazateľov pracovali v Trenčíne ako pomocní kazatelia V. Kohút, J. Kováčik, J. Mudraninec, J. Ondrušek a V. Bielik.

V súčasnosti v Trenčíne pôsobí kazateľ Marek Gurka

Cirkev adventistov s. d. sa nikdy necítila byť od života odtrhnutou, izolovanou a bezvýznamnou skupinou, ale životaschopným aktívnym hnutím v rozvoji spoločnosti v dobe sociálneho, politického a kultúrneho rozmachu od svojho vzniku až dodnes.